NAPÍŠTE OBJ. ČÍSLO, ZVOĽTE množstvo A OBJEDNAJTE:

+

Ako znížiť kyslosť pôdy?

Zníženie kyslosti pôdy je dôležitou súčasťou pestovania mnohých rastlín. Znižovanie kyslosti pôdy môžeme vykonať hneď niekoľkými spôsobmi, napríklad vápením. Zníženie kyslosti pôdy však nie je jednorázovou záležitosťou a jedná sa o pravidelný proces, keďže rozhranie pH sa pravidelne mení. Aby sme mohli znížiť kyslosť pôdy musíme najprv vedieť reálne pH. Musíme však vedieť ako dané pH zmerať.  Čučoriedky či ruže využívajú pre svoj rast práve zásadité pH.

 

Zníženie kyslosti pôdy vykonávame vápnením pôdy. Zníženie kyslosti pôdy je dôležité nie len pri vyššie spomínaných rastlinách, ako sú čučoriedky, ale aj pri jablkách, kedy pôsobia ako skvelý spôsob eliminácie pôdy únavy. Vďaka zníženiu kyslosti pôdy udržiavame rastliny odolné a zdravé voči plesniam, baktériám a parazitom, ktoré napádajú rastliny následkom nedostatku výživy vplyvom nestabilnej výživy v pôde.

 

Ktoré pôdy trpia nedostatkom vápnika?

Neexistuje presná rovnica popisujúca typy pôd, ktoré zásadne musia mať nedostatok vápnika. Môžeme však s určitosťou povedať, že týmto deficitom trpia najmä hutné, nevzdušné pôdy s tendenciou k značnej vlhkosti. V prípade, že chceme kus pôdy vápniť, musíme dôjsť ku základným krokom. Ak sa daná pôda nachádza v prostredí v blízkosti močiarov, jazier či iných vodných tokov, túto vodu musíme separovať, respektíve zaistiť odvod vody pomocou provizorného kanála.

 

Ako postupovať pri vápnení?

Pri vápnení musíme dodržovať postup, ktorého súčasťou je aj krok týkajúci sa odvodňovania pôdy spomínaný vyššie. Využívame približne 20 kilogramov vápna na jeden ár. Pred tým musíme pôdu prevzdušniť, čo môžeme vykonať rýľovaním či pomocou motyky. Musíme si však dávať pozor na to, aby sme nezasiahli čo i len povrchové korene daných rastlín.

 

Vápniť môžeme prakticky počas celého roka a v prípade, že hľadáte dokonalý termín, určite pouvažujte o termíne počas jesenného obdobia. Odporúčame sa niekoľko mesiacov pred vápnením vyhnúť hnojivám. Najmä hnojivám, ktorých obsah tvoria aj látky ako napríklad dusičnany či fosforečnany. S vápnom ďalej pracujeme ako s bežnými hnojivom, prípadne sa riadime s inštrukciami uvedenými na obale záhradkárskeho vápna.