NAPÍŠTE OBJ. ČÍSLO, ZVOĽTE množstvo A OBJEDNAJTE:

+

Prečo je dôležitá biologická aktivita pôdy?

Biologická aktivita pôdy zahŕňa najmä hnojenie, ktoré dodá pôde chýbajúce živiny. V prípade, že pôde chýbajú živiny potrebné pre dokonalý vývin rastlín, rastliny sa nie len že vyvíjajú pomaly, ale prichádzajú o plody či kvety pre ktoré boli pôvodne pestované. Hnojenie je proces, ktorý vykonávame v náš prospech tak, aby sme zabezpečili rastlinám všetky potrebné živiny pre ich rast a progres. 

 

Hnojenie môžeme vo všeobecnosti rozdeliť do dvoch veľkých celkov podľa ročného obdobia. Hnojíme počas vegetačných stavov rastlín - počas jarného a jesenného ročného obdobia. Počas jari pripravujeme pôdu pre rast plodín, počas jesene sa sústreďujeme na dopĺňanie živín, o ktoré pôda prišla vplyvom rastu rastlín v predošlom období. 

 

Pôda a obmieňanie plodín na územnom celku 

Tradičným spôsobom ako môžeme započať zvýšenie biologickej aktivity pôdy je pravidelné premienanie plodín rastúcich na jednotlivých územných celkoch. Táto činnosť sa vykonáva už niekoľko storočí a je to overený spôsobom ako zvyšovať plodivosť jednotlivých rastlín. Tento počin si môžeme odôvodniť tým, že každá plodina vyžaduje pre svoj efektívny rast isté druhy živín. Tým, že po ročnom období jednotlivé druhy rastlín vymeníme, pričom každá vyžaduje iné potreby živín, môžeme efektívne čerpať oddýchnutú časť živín. 

 

Týmto spôsobom môžeme zefektívniť výsadbu plodín, ich plodnosť a celkový biologický stav pôdy. 

 

Čo môžu spôsobiť vysoké dávky hnojiva? 

Hnojivo, predovšetkým dusíkaté hnojivá, sú určené pre jarné hnojenie. Hnojíme predovšetkým koreňovú zeleninu, napríklad reďkovky, mrkvu či cibuľu. Tým, že pôdu prehnojíme, nemusí hneď dôjsť k spáleniu semienok, ale k značnému zníženiu kvality a plodiny tzv. zdrevenejú. 

 

V prípade, že sa sústreďujeme na hnojenie trávnika, nikdy odporúčané dávky neprekračujeme! Fľaky na trávniku môžu signalizovať hneď niekoľko aspektov nesprávneho pestovania, medzi ktoré patrí aj prehnojenie. Hnojenie trávnika sa diametrálne líši od hnojenia hospodárskych plodín, keďže vegetačné obdobie estetických trávnikov je odlišné.

 

Jarné hnojenie pôdy 

Jarné hnojenie pôdy a jej celková kvalita veľmi závisí od predošlej jesennej prípravy. Základom jesennej prípravy je dostatočné prekyprenie pôdy orbou, odstránenie koreňov burinových rastlín. Počas jesene je príprava pôdy založená na zničení patogénov, plesní a škodcov, ktoré počas zimy tzv. vymrznú. 

 

Dusík, fosfor a draslík sú základnými živinami obsiahnutými v každom druhu hnojív. Vyžaduje ich každá plodina s tým rozdielom, že ich percentuálny podiel sa vplyvom každého ročného obdobia mení. Príkladom môže byť napríklad trávnik, ktorý preferuje dusičnaté hnojivá s tým, že počas jesenného obdobia je náročný na draslík tak, aby sme ho ochránili pred zimou. 

 

V prípade vyššie spomínaných koreňových rastlín, rovnako ako cibuľovín, sú dôležité fosforečnany, ktoré priamo ovplyvňujú zakvitnutie cibuľovín a plodnosť, kvalitu koreňových rastlín. 

 

Jesenné hnojenie pôdy

Jesenné hnojenie pôdy vykonávame z viacerých dôvodov. Jedným z dôvodov je príprava danej plodiny či rastliny na prezimovanie tak, ako je to napríklad pri trávniku. Dodávanie potrebných živín preferujeme pri orných pôdach kedy plodiny na týchto celkoch zasadené využili makroživiny pre ich rast a tým vyčerpali ich čiastočný percentuálny podiel. 

 

Počas jesene pôdu môžeme vápniť, kedy však nepoužívame vápno častejšie ako 4 krát počas roka. Samozrejmosťou počas jesenného hnojenia je dodávania makroživín v podobe fosforu, dusíku, vápnika a draslíka. Najčastejšie využívame dlhodobé hnojivá, granuláty, ktoré zabezpečia prísun živín aj počas zimy a snehovej pokrývky.