Napíšte objednávacie číslo, vyberte množstvo a objednajte:
Importovať objednávku
-+
Váš záhradník | STARKL ESHOP (https://www.starkl.sk/)

Kompost: Ako urýchliť proces a čo doň nepatrí

Kompost je témou, ktorá zaujíma nie len dlhoročných pestovateľov, ale aj nadšencov ekologického životného štýlu. Vďaka moderným návrhom kompostérov si môžeme založiť kompost aj na balkónoch, terasách či v bytoch. Kompostovanie je však pomerne zložité a môže byť aj veľmi zdĺhavé, a to v prípade, keď nie sme dostatočne oboznámení o pravidlách kompostovania. Vo väčšine prípadov trvá približne 1 rok kým sa dočkáme kvalitného a plnohodnotného kompostu, ktorý môžeme zapracovať do pôdy a tým využiť ako hnojivo.

 

Medzi hlavné chyby patrí najmä zlé umiestnenie kompostéra, čo môže braniť prieniku mikroorganizmov či prispieva k ich zahubeniu. Prečítajte si hlavné zásady kompostovania, ktoré sa vám určite zídu. 

 

Kompost a pravidlá kompostovania

Medzi najdôležitejšie pravidlo kompostovania patrí jeho správne umiestnenie. Táto zásada ovplyvňuje nie len to, či bude kompost zapáchať, ale aj to, ako rýchlo z neho budeme schopní odoberať plnohodnotné hnojivo. 

 

Kompost umiestňujeme do polotieňa, pretože kompost na výslní spôsobuje vysychanie vnútorného materiálu. Znamená to, že s klesajúcou vlhkosťou prídeme aj o mnohé dôležité mikroorganizmy a baktérie. 

 

Rovnako kompost nemôžeme umiestniť na miesto v blízkosti zdroja pitnej vody (napr. studňa). Dávame si pozor, aby nebol kompost umiestnení v depresívnej pôde (tzv. preliačine), ktorá by zoskupovala vodu počas daždivého obdobia, rovnako ako kompostér neumiestňujeme do povodňových oblastí. 

 

V závislosti od našich priestorových možností, odporúčame, aby sa kompostér svojim dnom dotýkal zeme. Týmto spôsobom zabezpečíme priamy kontakt, vďaka ktorému dovolíme mikroorganizmom lepší prístup k obsahu kompostéra. 

 

Prístup vzduchu a vody je ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje rýchlosť dozretia kompostu. Vďaka vlhkosti a dostatku vzduchu sa začnú mikroorganizmy množiť, a tým pádom aj prispejeme k rýchlejšiemu dozretiu kompostu. Mnohé moderné kompostéry disponujú kľukou, ktorá kompost premieša, a tým dodá dostatok vzduchu. Ak nedisponujeme kompostérom s touto možnosťou, pomôcť nám môže aerátor kompostu. 

 

Do kompostéra môžeme vkladať mnoho rôznych prírodných materiálov. Musíme mať však na pamäti, že rôzne druhy materiálov zrejú rôzne dlhý čas. Rovnako značný vplyv má aj to, v akom stave a množstve sú dané materiály zastúpené v kompostéry. 

 

Ťažšie rozložiteľné materiály (najmä tie uhlíkaté), napríklad drevo, tvrdé a veľké stonky rastlín, ukladáme do kompostu v menších veľkostiach. Drevo nasekáme na malé triesky a rovnako to platí aj pri tuhých stonkách.  Uhlíkatý obsah kompostéru miešame s dusíkatými (zvyšky z kuchyne atď.) v pomere 1:1. 

 

Urýchľovače kompostu

 

Urýchľovač kompostu môžeme aplikovať v chemickej forme, ale napr. aj aplikovaním živých organizmov. Zaujímavou alternatívou je aj vermikompostér, ktorý funguje na princípe viacerých nádob v ktorých žijú  tzv. Kalifornské dážďovky.   

 

Chemické náhrady s aktívnymi rastlinnými zložkami aplikujeme podľa príbalového letáka, nikdy nie viac - riskovali by sme veľmi agresívny kompost. 

 

Čo nepatrí do kompostu? 

- Kosti a zvyšky mäsa
- Veľké kusy dreva (musíme zmenšiť ich veľkosť) 
- Príliš veľa častí uvarených častí jedál 
- Exotické ovocie 
- Kaly zo žumpy 
- Buriny s koreňmi - pýr a podobne
- Odrezky z ihličnanov vo veľkom zastúpení 

 

Naopak, do kompostéra patrí: 

 

- Lístie
- Tráva (pri aplikácií trávy musíme kompost prehadzovať, aby nedošlo k zapareniu a plesni)
- Zemina z kvetináčov
- Zvyšky jedla
- Sečka
- Podrvené konáre - piliny
- Škrupiny z vajec, škrupiny z orechov 
- Odumreté odrezky z rastlín (napr. z ruží)
- Kompostovacie aditíva (napr. urýchľovače kompostu)