Momentálne sa nachádzate v internetovom obchode pre zákazníkov zo:   Slovenskej republiky.

Napíšte objednávacie číslo, vyberte množstvo a objednajte:
-+
Váš záhradník | STARKL ESHOP (https://www.starkl.sk/)

Permakultúrna záhrada a jej filozofia

Permakultúra sa dá preložiť vo viacerých úrovniach. Najčastejšie je to trvalo udržateľné poľnohospodárstvo. Predstavuje ekologický a čistý prístup tak, aby mal ekonomický efekt a zároveň bol z dlhodobého hľadiska udržateľný  pre krajinu, aj pre človeka. Permakultúrny dizajn pracuje viac s trvalými porastmi, ktoré sú menej nákladné na údržbu časovo aj energeticky v porovnaní s jednoročnými rastlinami. Napríklad pri pestovaní zeleniny na slame sa preferujú také druhy, ktoré sú trvalé, alebo sa rozmnožujú samo výsevom.

 

Permakultúrna záhrada rúca zaužívané zvyky a predstavy o spôsobe poľnohospodárstva a záhradkárčenia. Medzi základné princípy patrí usporiadanie pozemku v súlade s prírodou. Pritom vychádza z pozorovania vzťahov, ktoré v nej od nepamäti fungujú. Využíva poznatky o symbióze rastlín a živočíchov, plesní a baktérií.

 

Z čoho vychádza permakultúra

Permakultúra neprináša úplne novinky, ale opiera sa o skúseností našich starých otcov a predkov. Ide o kombináciu overených tradičných metód a efektívnejších moderných technológií. Ide o zdravý sedliacky rozum vylepšený o novodobé vymoženosti. Naši predkovia viac sledovali prírodu, mali bohaté skúsenosti, a preto vedeli čo je pre nich, aj pre prírodu dobré. Presne to sleduje aj permakltúra, ktorá tiež prihliada na efektivitu. Permakultúra je o uvedomelom plánovaní života.

 

Porovnanie s normálnou záhradou

Tradičné okopané hriadky alebo dokonalý trávnik v permakultúrnej záhrade nenájdeme. Na niekoho môže pôsobiť chaoticky. Zeleninové a ovocné druhy sa tu nachádzajú v rôznych kombináciách a na viacerých miestach záhrady. Pôdu, hlavne okolo zeleniny, pokrýva vrstva nástielky. Tá ju chráni pred burinou, ale stará sa aj o ozdravenie pôdy. Pestrosť jej dodávajú kvitnúce rastliny a bylinky.

 

Rýľ a motyku používame iba pri zbere úrody a pri sadení nových rastlín. Neznamená to, že človek do chodu permakultúry vôbec nezasahuje. Na začiatku musíme vedieť, ktoré rastliny sa znášajú a podporujú a ktorým kombináciám sa treba vyhnúť a aké stanovište vyžaduje konkrétny druh.

 

Ďalším rozdielom oproti klasickej záhrade je to, že používanie chemických látok tu je tabu. Využívame výluhy z bylín. Na ničenie rýchlorastúcich trvácich burín používame kartóny, ktoré položíme na povrch pôdy a zasypeme vrstvou zeminy. Odumretá burina spolu s kartónmi sa po rozložení stáva zdrojom živín pre rastliny. Rastlinné zvyšky, ako sú listy, stonky či korene,  ktoré vzniknú pri zbere úrody, nechávame na hriadke a slúžia ako ochrana pôdy pred mrazom.

 

Permakultúra - ako začať meniť svoju záhradku?

Pre menej odvážnych záhradkárov máme radu začať pomaly a postupne. Vyberme si jednu časť pozemku a  postup aplikujme tu. Môžeme začať s permakultúrnym pestovaním zeleniny či byliniek.

 

Keď urobíme jarný rez ovocných stromov, narezané konáre a vetvičky využijeme ďalej. Uložíme ich na kopu v rohu záhrady a počkáme, kým sa ich nazbiera viac. Dostatočne veľká kopa dreva a raždia bude základom vyvýšeného záhonu alebo jednoduchšej nemeckej kopy pre pestovanie zeleniny.

 

Dôležitou súčasťou pestovania je recyklácia odpadu zo záhrady a kuchyne. Kompostér patrí do záhrady. Ušetríme s ním za likvidáciu odpadu aj nákup substrátov a hnojív. Môžeme ho postaviť napríklad zo starých paliet. Recykláciu začnime recykláciou stavebného materiálu.

 

Permakultúra je aj kombinácia rôznych rastlín so vzájomným pozitívnym ovplyvňovaním sa, ochranou pred škodcami. Na začiatku porozmýšľajme, čo radi jeme a čo by sme chceli vo svojej záhrade pestovať. Odporúčame dobrú tématickú knihu, vďaka ktorej sa vyvarujeme mnohých chýb. S jej pomocou pochopíme vzťah medzi užitočným a škodlivým hmyzom a postrekmi, naučíme sa využívať prírodné zdroje z vlastnej záhrady či získame zdravé produkty a potraviny.