Brusnice: Vypestujte si bobuľky plné vitamínov

Malé červené bobuľky dobre poznáme, a nie len v kuchyni. Brusnice sú jednotkou v boji proti zápalom. Ako si vypestovať tieto bobuľky plné vitamínov?

Odrody

Medzi najznámejšie odrody patria Koralle, Ida, Runo Bielawskie, Linnea, Sanna a Sussi. Všetky okrem Idy dorastajú do výšky 0,25-0,30 m. Ida dosahuje len 0,10-0,20m a pritom na nej dorastajú najväčšie bobule. Sanna patrí vo Švédsku k najodporúčanejším odrodám na komerčné využitie, a aj naše prvé skúsenosti s jej pestovaním sú pozitívne.

Pestovanie

Pestovanie brusnice u nás ešte nie je veľmi rozšírené. Je to typ rastliny nachádzajúci sa od nížin až do nadmorskej výšky 1 100 m. Brusnice pestujeme v kyslej pôde s pH 3,5 - 4,5. Je potrebné upraviť kyslosť pôdy a ťažšie ílovité pôdy vyľahčiť. Ideálny substrát vytvoríme zmiešaním rašeliny, riečneho piesku, kompostu, pilín, listovky a perlitu. Majú plytký koreňový systém, stačí im hĺbka substrátu 20-30 cm.

Sadenie a ošetrenie

Rastliny sadíme na miesta v polotieni. Tie, ktoré rodia dvakrát ročne odporúčame vysádzať  do nadmorskej výšky 750 m, vyššie by druhá úroda už nedozrela. Vysádzame jednoročné sadenice najlepšie na jar a jeseň. Dôležité je odstrániť vytrvalé buriny. Brusnice neokopávame, burinu odstránime ručne vytrhnutím. V boji proti burinám sa osvedčilo nastielanie okolia rastlín drvenou kôrou, štiepkou a pilinami z ihličnatých drevín alebo ihličím. Nastielanie zabezpečuje rastlinám rovnomernú vlhkosť a znižuje straty vody z pôdy vyparovaním. Zavlažujú sa v období po vysadení, neskôr len v období dlhotrvajúceho sucha. Neznášajú premokrenie. Používame  mäkkú vodu s nízkym obsahom solí alebo dažďovú vodu. Brusnice si poradia aj bez hnojenia. Dôležitý je dostatok organickej hmoty v pôde kvôli živinám. Rastliny sú mimoriadne citlivé na prehnojenie. Brusnice si nevyžadujú každoročný rez, rezom odstraňujeme len polámané a odumreté časti rastlín.

Dozrievanie a zber

Brusnice rodia už prvý rok po výsadbe, významnejšie úrody prinášajú až po treťom roku. Dozrievajú v dvoch etapách. Prvá menšia až  zanedbateľná úroda sa zberá koncom júna. Tento zber vykonávame ručne, lebo rastlina opakovane kvitne. Druhé kvitnutie trvá do augusta. Plody sú väčšie, kvalitnejšie, chutnejšie a zberajú sa od septembra do októbra.

Vitamíny v plodoch

Obsahujú vitamíny C, K, A, E, polyfenoly, antokyány a proantokyanidíny, flavonoidy, kyselinu citrónovú, jablčnú, benzoovú, šťaveľovú, fenolové kyseliny. Ďalej minerály ako magnézium, kalcium, mangán, fosfor a sodík, omega 3 a 6 nenasýtené mastné kyseliny a vlákninu. Zubná sklovina vystavovaná brusnicovej šťave dokáže na osemdesiat percent odolávať baktériám. Brusnice účinkujú proti hnačke, chrípke, skleróze a bolestiam pri menštruácii. Používajú sa ako podporný prostriedok pri liečbe cukrovky a reumatizmu. Brusnice liečia zapálený močový mechúr či obličky. Účinkujú aj pri liečbe porúch krvi, či jej otrave.

Odporúčaná liečivá brusnicová denná dávka predstavuje dva poháre brusnicovej šťavy. Zvýšená konzumácia plodov sa neodporúča ľuďom náchylným na tvorbu obličkových kameňov pre vyšší obsah kyseliny šťaveľovej.

Spracovanie brusníc

Brusnice spracovávame rôznymi spôsobmi. Dá sa vyrobiť vynikajúci džem, sú základom skvelého čaju, džúsu. dá sa z nich pripraviť brusnicový kompót alebo môžeme brusnice zavariť, ale môžete si ich dať aj zamraziť či dopriať čerstvé, alebo pohodlne vo forme sušeného prášku, ktorý stačí rozrobiť s vodou. Niektorí ich doma aj sušia alebo zalievajú vodkou a robia brusnicový likér.

Brusnicový sirup

Medzi brusnicové recepty patrí aj ten na sirup. Budeme potrebovať 2,5 až 3 kg brusníc, 1 kg Korunného cukru na prípravu sirupu z bobuľového ovocia, 1,5 l vody a konzervačný prípravok. Očistené a umyté brusnice odšťavíme do plastovej nádoby. Nepoužívame kovovú, pretože vitamín C oxiduje a stráca sa. Pridáme cukor, premiešame a necháme v noci odstáť. Na druhý deň privedieme do varu a hneď odstavíme. Pridáme konzervačný prípravok a následne plníme do fliaš. Skladujeme na tmavom chladnom mieste. Sirup treba spotrebovať do 2-3 mesiacov.