Tavoľník japonský 'Japanese Dwarf'

Marec - máj a október až do mrazov. Kontajnerové rastliny po celý rok.

Potreba živín u listnáčov je nepatrná a tak neprináša na úrodnej humusovej pôde pri každoročnom pohnojení plnými organickými hnojivami žiadne problémy. Neprekračovať udané množstvá hnojív! Prehnojenie nepriaznivo ovplyvňuje odolnosť rastlín voči mrazu a suchu. Prehnojené rastliny sú tiež viac napádané škodcami. Zdravý rast podporuje záhradná zem obohatená rašelinovým múľom. U mnohých drevín , napr. lieska, cezmína, niektoré druhy čerešní, je dobrý rast závislý od obsahu vápnika. Vápenaté hnojivo je treba zapracovať do vrchnej vrstvy pôdy, alebo rozpustené vo vode zaliať ku koreňom.

Väčší výskyt škodcov a chorôb na okrasných drevinách signalizuje chyby v hnojení alebo zoslabenie rastliny v súvislosti s nesprávnym stanovišťom. Hľadanie účinnej ochrany preto musíme vždy spojiť s hľadaním príčiny masového napadnutia. VoškyVysávanie voškami vedie k zakrúcaniu listov alebo k zakriveniu mladých výhonkov. Výskyt vošiek spôsobuje sucho. Ochrana: Doporučuje sa striedanie postrekov, aby sa predišlo rezistencii.HúsenicePri silnejšom napadnutí obžierajú listy až na listové rebrá a celé vetvičky. V prvom vývojovom štádiu sa nachádzajú v hniezdach na končekoch výhonkov, alebo zvinuté okolo nich.Ochrana: Najzdravšie, najlacnejšie a najúčinnejšie je odrezanie a spálenie výhonkov.LarvyNa listoch orgovánu a cezmíny sa objavia zažltnuté, neskôr nahnedlé požerové chodbičky, alebo ako 20 hal. veľké ostrovčeky požerú vo vnútri listu žijúcich lariev, ktoré vedú pri silnom napadnutí až k opadávaniu listov. Pri prvom napadnutí asi v polovičke mája ošetriť systémovým ochranným prostriedkom proti hmyzu. V predjarí ošetriť preventívne.U okrasných drevín je výskyt hubovitých ochorení (múčnatka a chrastavitosť) veľmi zriedkavý.

Okrasné kríky môžeme ľahko pestovať aj v črepníkoch na balkóne a terase. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Veľkosť črepníka: obsah od 50 litrov.Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1). Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu. Pokiaľ by ste chceli zvoliť vhodný spôsob upevnenia kmienku, existuje jednoduché riešenie. Použite 3 bambusové tyče, ktoré sú o niečo vyššie ako rastlina v črepníku, ako klenbu po kraji črepníka. Na vrchu ich pevne spolu zviažte. Tak vznikne podpera, ktorá nie len dobre vyzerá, ale aj dokonale plní svoj účel. Hnojenie: použite hnojivo určené na okrasné kríky a trvalky. Získate tak zdravý rast, krásne farby a robustnú rastlinu. Rez: režu sa len ľahko do formy. Bližšie informácie získate pod témou okrasné kríky - rez. Zavlažovanie: v črepníku potrebujú veľa vody. Obyčajne sa zalievajú raz denne. Zimná ochrana: črepníky postavte na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú. Ochrana rastlín: bližšie informácie získate pod témou okrasné kríky - ochrana rastlín.

Presvetľovací rez zmladzuje krík, pričom špecifický tvar rastu odrody zostáva zachovaný. Núti rastlinu tvoriť mladé výhonky (priaznivý účinok pre násadu kvetov). Presvetľovacím rezom sa pomocou obojručných nožníc, ručnej pílky alebo nožníc na ruže odstránia výhonky staršie ako 3 roky. Dreviny pripravujú kvetné púčiky už v predchádzajúcom roku, kvitnú teda na dvojročnom dreve, nie na jednoročných výhonoch.

Pre prirodzený a typický rast pre tú ktorú rastlinu nie je nutný žiadny rez. Má význam, ak ním sledujeme nejaký cieľ - ak je treba prispôsobiť silnejší vzrast malému priestoru, podporiť určité vlastnosti (kvety, hustota) alebo vytvoriť určitú formu (živý plot). Každý rez je však účinný len vtedy, ak zohľadňuje zákony rastu rastliny. Tie sa odlišujú podľa doby kvitnutia a formy rastu. Zásadný rozdiel je medzi presvetľovacím rezom a zrezaním starých výhonov. Zmladzovací rez sa prevedie presvetlením starých výhonov asi od 4. až 5. roku na stanovišti. Rez vždyzelených listnatých drevín sa riadi tými istými pravidlami ako u opadavých drevín.

Pri voľnom raste jednotlivých kríkov podľa sily koreňov cca 1 - 3 m.

Na úrodných záhradných pôdach, pri dobrých klimatických podmienkach nepotrebujú okrasné dreviny, zvlášť zo skupiny opadavých, takmer žiadnu starostlivosť.

Okrasné kríky a listnáče so zemným balom sa nezrezávajú. Pri výsadbe drevín bez zemného balu sa korene skracujú, rastliny potom rýchlejšie vytvoria nové korene. Poškodené časti koreňov sa úplne odstránia. Jama pre rastlinu musí byť dostatočne veľká a pri zahrňaní treba dbať na to, aby zem bola rovnomerne rozdelená okolo koreňov. Dosiahne sa to tým, že rastliny pri zasypávaní podržíme trocha nižšie a pred ušľapaním ich vytiahneme do správnej výšky. Sadíme tak hlboko, aby horné korene boli 2 prsty pod zemou. Po zasypaní sa zem okolo rastlín musí dobre ušliapať, aby sa korene dobre spojili so zemou a tým aby k nim mala dobrý prístup podzemná voda. Pôdu okolo rastlín upravíme tak, aby sa voda z dažďa a zo zavlažovania zadržovala v okolí koreňov. Pri jarnej výsadbe, alebo ak je pôda pomerne suchá, doporučujeme výsadbu do zemitej kaše - bahna. Väčšina opadavých drevín, pokiaľ nie sú dodávané so zemnými alebo rašelinovými balmi, sa musí pri výsadbe zrezať. Rastlina, ktorá stratila časť svojich koreňov, kým nie je pevne zakorenená, nemôže dostatočne zásobovať nadzemnú časť vodou a živinami. Zrezaním sa opäť vytvorí rovnováha a vyrašenie je podstatne mohutnejšie. Pri výsadbe u okrasných kríkov sa skracujú všetky výhonky o 1/3 dĺžky, okrem hlavného výhonu, ktorý ponechávame o niečo dlhší.

Ak okrasné dreviny dobre zakorenia, nepotrebujú na stanovištiach s bežnou intenzitou zrážok žiadne ďalšie zavlažovanie. V piesčitých alebo štrkovitých pôdach je v suchom období potrebná zálievka každých 14 dní.

Po jeseni chudobnej na zrážky by mali byť všetky vždyzelené dreviny (asi okolo 1. decembra), príp. opakovane po dvoch po sebe nasledujúcich dňoch výdatne zaliate. Aby voda neodtekala, je treba upraviť terén okolo rastliny.

Pri normálnych poveternostných podmienkach prezimujú vždyzelené listnaté dreviny bez akéhokoľvek poškodenia. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí v extrémne dlhých obdobiach mrazov alebo pri krátkodobej zmene teplôt (extrémne nočné a denné teploty). Ak sú časti vždyzelených drevín vystavené napriek snehovej vrstve po dlhšiu dobu teplým slnečným lúčom, dochádza k popáleniu až k opadaniu listov, dokonca k odumretiu celých častí. Tu môže pomôcť prikrytie raždím alebo rašelinou. Akákoľvek pomoc zlyhá, ak nie je v pôde dostatok vlhkosti. Zvlášť je to dôležité pre vždyzelené listnáče, pretože tieto v zime (i počas mrazov) odparujú vodu.