STARKL radí: Ako na rozmnožovanie jahôd

Rozmnožovanie jahôd je skvelou alternatívou ako prispieť k zvýšeniu počtu plodov, najmä ak sa jedná o druhy jahôd, ktoré sa vám osvedčili svojou kvalitou. Mnohé z druhov jahôd sa rozmnožujú tzv. poplazmi, ktoré môžu dorásť až do dĺžky 1,5 metra. Je len na vás, či preferujete výsadbu rastlín zo sadeníc, alebo vás očarí vypestovanie si vlastných jahôd s overenou kvalitou.

Rozmnožovanie jahôd poplazmi

Rozmnožovanie jahôd poplazmi je prirodzenou cestou, pričom však nie všetky druhy využívajú tento spôsob. Mesačné jahody sú typickým príkladom jahôd bez možnosti rozmnožovania poplazmi. Ak by sme chceli získať sadenice tejto odrody, museli by sme  siahnuť po semenách či kvalitných odrezkoch.

Poplazy, ktoré sa tvoria pri koreňových častiach jahody dorastajú do dĺžky približne 1,5 metra, v závislosti od odrody. Hlavnou zásadou pri tomto type rozmnožovania je získanie zdravých a silných rastlín, ktoré týmto spôsobom vznikajú. Silné jedince sú spravidla prvé dve dcérske odnože od materskej rastliny. Hoci dcérskych rastlín môže byť viac, väčšina z nich v dospelosti nedosahuje dostatočnú úradu a z toho dôvodu nie sú vhodné pre pestovanie.

Výhody rozmnožovania jahôd poplazmi

Výhodu predstavujú najmä z pohľadu ušetrenia času, kedy sadenice takto získané môžeme okamžite zasadiť a nemusíme čakať na vyklíčenie semena iného druhu jahody. Rovnako vidíme výhodu aj v kvalite plodov, ktoré refelktujú to, aká kvalitná je daná sadenica.

Pri výsadbe semien akýchkoľvek kvetov je riziko toho, že semienko ani nevyklíči. Pri rozmnožovaní jahôd poplazmi máme takmer istú záruku rastu novej rastliny.

Rast novej rastliny je dôležitý pre obnovu jahodoviska, ktoré by sa malo obmieňať každé 2-4 roky v závislosti od stavu jednotlivých jahôd. Stav jahodoviska posudzujeme podľa plodov jednotlivých sadeníc. Mladšie rastliny produkujú plnšie, väčšie plody v pomerne malom množstve, zatiaľ čo pri starších sadeniciach sa dočkáme mnohopočetných plodov menšej veľkosti.

V prípade, že sme sa rozhodli pre rozmnožovanie jahôd týmto spôsobom, musíme dodržiavať zásady, vďaka ktorým bude dcérska sadenička prosperovať. Z praxe vieme, že nie je možné obnoviť jahodovisko naraz a preto presádzame či experimentujeme aj s mladými sadenicami.

Zásady rozmnožovania jahôd

Vo všeobecnosti pokladáme mladé sadenice za rastliny, ktoré sú ešte pomerne náchylné na akékoľvek extrémne prejavy, a to nie len poveternostné. Základom je správne vysadenie, vďaka čomu dosiahneme rýchlu a efektívnu adaptáciu koreňového systému jednotlivých dcérskych rastlín. Postupujeme nasledovne:

1. Ešte pred samotným vyňatím dcérskej rastliny skontrolujeme, či je dostatočne rozvinutá pre ďalšiu výsadbu. Ak je sadenica príliš malá a nevyvinutá, odstrihneme ostatné poplazy, ktoré by mohli jahodu zbytočne vysíliť. 

2. Vo väčšine prípadov sa mladé výhonky zakorenia sami, a to už pri počiatkoch procesu rastu. Musíme vystriehnuť tú pravú chvíľu a koreň mladého výhonku jemne podobrať a preniesť do malého kvetináča, ktorý sprv zabudujeme do zeme pri materskej rastline.

3. Podľa toho, ako veľmi je mladá sadenica rozvitá odstrihneme, alebo naopak neodstrihneme poplaz, cez ktorý stále prúdia živiny z materskej rastliny.

4. Ak vidíme progres v jej raste, najčastejšie rozvinutie listov, môžeme poplaz spokojne odstrihnúť a kvetináč zabudovaný do zeme jednoducho viňať a v prípade potreby premiestniť.

Takto získanú sadenicu môžeme zakomponovať do jahodoviska s textíliou, do suda či do iných alternatívnych spôsobov pestovania jahôd.